Quantcast
Channel: .. chute a vône mojej kuchyne...
Viewing all 285 articles
Browse latest View live

Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi očami - 1. cast cesta do Indie, Delhi

$
0
0
Moji pravidelni navstevnici blogu urcite zaregistrovali znizenu  aktivitu v pridavani prispevkov zaciatkom roka. Bolo to zapricinene pripravou a samotnou cestou do Indie.Tento prispevok nie je  ziadny odborny clanok, iba by som vam chcela  poskytnut aspon taky maly nahlad o tejto (pre nas Slovakov) exotickej destinacii, podelit sa s vami o moje zazitky z cesty do tejto dalekej krajiny. Krajiny tisicich tvari. Nebudem vas zatazovat geografickymi a demografickymi udajmi, tie si mozete vygooglit na internete. Hadam spomeniem iba to, ze za 15 dni sme precestovali  z 33 statov a 7 Narodnych zvazovych teritorii Indie  ( Rádžasthán- Jaipur, Uttarpradéš-Agra, New Delhi-samostatne Hlavne narodne teritorium Indie, Uttarakhand- Dehradun, a Goa- Vasco da Gama . Rozdiely medzi jednotlivymi statmi boli evidentne. O tom vsak neskor. Za tych par dni sme urobili  Golden triangel ( Zlaty trojuholnik) - Delhi-Jaipur-Agra, navstivili sme Rishikes- male mestecko na upati Himalaji ( severna India stat Uttarakhand) , kde sme  absolvovali svadbu, na juhozapade Goa . Mojim zamerom nie je robit turistickeho sprievodcu. Vsetky informacie o jednotlivych pamiatkach si mozete najst na internete.  No, ale podme pekne poporiadku.
Leteli sme z Londyna do Delhi s medzipristatim v Qatari v Dohe. Let trval zhruba 7 hodin. Let prebehol vporiadku aj vdaka skvelemu servisu leteckej spolocnosti Qatar Airways. Nie nadarmo  im v hodnoteni leteckych spolocnosti patri prve miesto v rebricku v  poskytovani servisu zakaznikom.
Qatar - Doha - privitalo nas krasne, nove letisko. Plne luxusu, vyberaneho tovaru, 22 karatoveho zlata.To zlato sa mne osobne az tak velmi nepaci - farbou mi pripomina bizuteriu.  Pacili sa mi  arabski predavaci vo svojich tradicnych odevoch Thoub aj s pokryvkou hlavy Ghutra v  inych arabskych krajinach znama pod nazvom -Kufii  ( Arafatka). Urobili sme nejake nakupy. Ceny v porovnani s Anglickom boli velmi prijatelne, dokonca niektore nizsie. Qatar je mala krajina na Qatarskom poloostrove, ktory je sucasou  arabskeho poloostrova  s velkym mnozstvom zasob  ropy a zemneho plynu. Za kratky cas presla krajina velkou transformaciou a coraz viac sa dostava do povedomia ako zaujimava destinacia pre stravenie prijemnych chvil na dovolenke.Pacila sa mi zmes tradicnych a modernych prvkov, ktore ponukaju nevsedny vizualny zazitok.  V lietadle nam premietali kratku uputavku a poviem popravde, ze by som si vedela predstavit dovolenku v tejto krajine. Este par fotografii na pamiatku a samozrejme navsteva toalety. Tak toto bolo velkym sklamanim v porovni s nadhernou halou a  vsetkym tym luxusom. Dlhy rad, obstojna cistota a "rus" pochodujuci po kachlickach pokazili moj dojem. Skoda. Lucime sa s Dohou a naberame smer India- Delhi.







New Delhi - pristavame na letisku IGI- Indira Gandhi International Airport. Letisko je obrovske, ciste. Celkom prehladne usporiadane. Prekvapuju ma obrovske plochy pokryte kobercami. Napodiv su ciste. Prvy dojem je celkom dobry. Letisko strazia vojaci so samopalmi. Nebol to prave najprijemnesi pocit, ked som ich minala. "Co ak niektoremu drbne v bedni?"-napadlo mi  v duchu. Po niekolkych bezpecnostnych prehliadkach opustame letistnu halu. Mimochodom v Indii su naozaj na vsetkych letiskach velmi prisne bezpecnostne  prehliadky. Bez platnej letenky vas ani do haly nepustia. Muzi zvlast, zeny zvlast. Prisna kontrola batoziny ( aj prirucnej). Mali sme vsak stastie na mile policajtky, takze v pohode. Delhi nas privitalo nad ranom zvlastnym oparom a samozrejme trubiacim klaksonmi aut. Nechapem a myslim, ze ziadny Europan nepochopi to vecne trubenie klaksonmi. Niektori do rytmu, niektori mimo rytmu. Ci treba, ci netreba trubia, upozornuju na seba- pozor, idem ja! Kto netrubi, ide mimo hru.  O doprave v Indii by sa dala napisat samostatna kapitola. Urcite sa k tej doprave este vratim. Potahovala som nosom, ci zacitim sladkasty pach spalenych tiel (informacie z nejakych precitanych cestopisov), ale nic take som necitila, ani iny zvlastny pach. Zatial. Pred letistnou halou caka nas sofer a odvaza do hotela. Nastastie, vzhladom na skoru rannu hodinu, su cesty takmer prazdne, takze cesta z letiska do hotela trvala nejakych 15 minut. Ubytovavame sa v hoteli Mapple Esmerald. Slusny hotel a hlavne , ze kupelna je cista s europskym zachodom ( pre mna velmi dolezite). Rano sa stretavame s ostanymi clenmi nasej mini vypravy a nasim indickym sprievodcom  a vyrazame do Jaipuru ( Pink city-Ruzove mesto). Je mi luto, ze sme Delhi iba prechadzali. Do Delhi sme sa este  vratili po absolvovani Golden trianglu, potom  pri navrate z Rishikeshu a pred odletom spat do Anglicka. Zial, videli sme Delhi iba z nasho mikrobusu. Cestou na letisko sme prechadzali cez diplomaticku zonu a okrem inych sme sli aj okolo slovenskej ambasady. Bolo celkom prijemne vidiet viat Slovensku zastavu  na stoziari :). Bola to hadam najkrajsia ( najcistejsia) cast Delhi, ktoru sme mali moznosti vidiet. Velkomesta , ktore sme v Indii navstivli boli velmi spinave.  Nic mimoriadne vidiet svetove znackove obchody v budovach s velkymi sklenenymi tabulami a vedla nich osupanu, staru, spinavu budovu ( chatrc, stanok). Cela India je krajina velkych rozpoluplnosti. Nadherne majestatne chramy, historicke budovy striedaju pozbijane chatrce. Delhi je vlastne vstupnou branou do celej Indie, kde ani  na chvilu nebudete pochybovat o extremnych rozdieloch zivota v chudobe a blahobyte.
pohlad na cast letiska IGI v Delhi

interier letiska IGI v Delhi

interier IGI v Delhi


v diplomatickej zone su pekne upravene parky

viac do lava je  slovenska ambasada,
 zial nestihla som odfotit slovensku zastavu ( fotene za jazdy)

Takze smer Jaipur, ale o tom uz v dalsom prispevku.

Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi ocami - 2. cast Jaipur ( Pink city-Ruzove mesto)

$
0
0
Vyrazili sme z Delhi do Jaipuru nasim mikrobusom. Mohli sme sa rozhodnut aj pre  presun lietadlom, ale to by sme prisli o vsetky zazitky a poznatky. Cesta ubieha relativne  bez problemov.K dobrej pohode prispieva aj novy mikrobus s klimatizaciou, sikovnym  soferom, milym pomocnikom a ochotnym a fundovanym sprievodcom. Pocas cesty mame zabezpecene obcerstvenie ( vodu, dzusy, ovocie, sladkost) a dokonca aj vlhke hygienicke uteraciky. Mile -:). Miname mestecka, dedinky. Vnimame  klasicky obraz chatrci s muzmi na priedomi, sediacimi a debatujucimi, mozno cakajucimi na lepsi zajtrajsok. Sokuje ma pohlad na valiaci sa traktor oproti nam. Stretnut na krajnici v protismere  motocklistu, bicyklistu , ci  traktor nebolo nicim vynimocnym. Nehovoriac o volne pohybujucich sa kravach ( krava je posvatnym zvieratom v Indii, takze vzdy sme jej museli dat prednost ), prasatach, ovciach. Vo vseobecnosti zvierata v Indii sa pohybuju volne, nikde som ich nevidela priviazane  tak, ako sa to robi u nas. V Indii sa jazdi po lavej strane rovnako ako aj v Anglicku. Zrejme pozostatky z anglickej kolonizacie. Asi v polovici cesty si davame prestavku na obed. Prijemne teple pocasie nas vylakalo do zahradnej restauracie. Spolocnost nam robili take zvlastne mini vevericky, nadherne kvety, kriky a kvitnuce stromy. Indicka kuchyna je rozmanita, farebna, chutovo vyrazna, ostra. Obsahujuca hlavne vela kari korenia,  ryze, zeleniny. V urcitych oblastiach sa vobec neje maso. Nezapamatala som si vsetky tie nazvy jedal, co sme jedli ( bolo to nad moje sily). V kazdej restauriacii, kym cakate na jedlo vam ponuknu  papadum s nejakym dipom. Je to akoby tak placka z kukuricnej muky, konzistenciou by som to prirovnala k chipsu.  Jedine, co som si dobre zapamatala su nazvy indickych placiek - chlebov. Paratha pozostava z celozrnej muky, vody a prepusteneho masla (ghee). Plni sa roznymi plnkami a pecie sa na panvici. Chapati je plochy chlieb - placka z kukuricnej, psenicnej  alebo inej muky a vody. Videla som, ako ho pecu priamo na velkych kamenoch na ohni.A tretim znamym indickym chlebom je Naan. Ten mi chutil najviac. Je z kysnuteho cesta a moze byt bez inych pridanych prisad alebo ochuteny. Ja mam tiez recept na blogu pozri TU. A je este aj Puris, ale ten som ja nejedla.  Kym cakame na obed, tak sme si odskocili na na toaletu. Pani obsluhujca toalety, ked zbadala moj udiv v ociach po zhliadnuti naslapnych toaliet ma hned usmernila, ze na druhej strane su toalety pre turistov. Vsade ( okrem letiska) sa za toalety plati. Prestavka konci a my pokracujeme dalej v ceste.


cestou z Delhi

pravdepodobne pneuservis

holicstvo



moj najoblubenejsi Naan s cesnakom ,
v kazdej restauracii ho robili iny :)




Jaipur - hlavne mesto Radzastanu. Hovori sa o nom, ze je to krajina kralov a pamiatok. Konecne prichadzame do Jaipuru. Vchadzame do mesta a na lavej strane nas vita jazero Man Sagar a na nom majestatne sa tyciaci Jal Mahal ( Vodny palac). K palacu ste sa mohli z brehu dostat malym clnom. Skoda, ze tato atrakcia uz nie je funkcna, mohlo to byt celkom zaujimave.  Palac je po ciastocnej rekonstrukcii a caka na pokracovnie rekonstrukcie. Urobime si par zaberov a ideme dalej. Ocitame sa vo vire velkomesta s oficialnym poctom obyvatelov 2,2 mil obyvatelov. V skutocnosti je to 4.5 mil. (informacia od nasho sprievodcu). Hned som porovnavala pocet obyvatelov. Na Slovensku zije necelych 5.5 mil a toto jedno mesto ma "iba" o milion menej :). Vchadzame do centra mesta. Ruzoveho mesta. Mne to teda ako ruzova nepripadala, skor je to farba ruzovo-oranzova resp. tehlova. Cele mesto je postavene z pieskovcoveho kamena takej zvlastnej ruzovo-oranzovej farby. Je to lokalny kamen a kedze ho maju dostatok, bol to najlacnejsi stavebny material a preto  vsetky domy su postavene z  neho. Posobilo to tak zvlastne, zaujimavo. Pri jednej exkurzii nam ukazovali ake ma dobre farbiace ucinky. Staci ho namocit dovody a ziskate tu povestnu ruzovu ( podla mna tehlovu) farbu. Prichadzame do hotela  Umaid Bhawan. Byvali sme v prekrasnom rozpravkovom hoteli.. Unaveni z cesty sme si vypytali od nasho sprievodcu  na vecer volno. Trochu sme si oddychli a isli sme na veceru do hotelovej restauracie. Prijemne prostredie, mily personal a chutne jedlo. Za tri osoby sme zaplatili asi 1700 rupii, co je zhruba nejakych 17 GBP.
Jal Mahal - Vodny palac
Hawa  Mahal ( Palace of the winds - Palac vetrov)
sluzil pre dvorne damy, aby z ukryte pred vonkajsim svetom mohli
 pozorovat rusny zivot na ulici pred palacom

cela hlavna ulica v centre Jaipuru sa nesie 
v tomto architektonickom a farebnom style

tancujuce hady, aj toto patri ku koloritu Indie 

poulicny shoping

pohlad na cast hlavnej ulice v Jaipure
(podarilo sa mi vystihnut moment, ked tam bolo trochu "volnejsie")
vchod do nasho rozpravkoveho hotela

exterier hotela

prijemne posedenie na terase

nasa izba s krasne, rucne pomalovany stropom,
 typicke zdobenie  pre cely hotel

pohlad z balkona nasej izby

aj bazenik sme mali, len zial, nebolo casu ho vyuzit
interier hotelovej restauracie
prva spolocna vecera v Jaipure
vonku na terase

Po ranajkach sa vydavame na celodenny vylet. Netusime aky narocny den nas caka. Prvou zastavkou je par kilometrov vzdialena  pevnost Amber Fort. Rozprestiera sa na vrcholoch kopcov Aravalli. Ak sa dobre pamatam jej hradby maju dlzku 14 km. Je to nadherna pevnost, subor niekolkych palacov. Spod kopca na nadvorie nas na svojich chrbtoch vynasaju slony. Cakajuc v dlhokanskom rade ( ktory mimochodom sa celkom rychlo skracoval) nas obtazuju miestny predajcovia. Ponukaju svoje vyrobky ( bizuteriu, rozne upomienkove predmety - klasicky vyjav turisticky centier) a ceny su poriadne nadsadene.Ceny v Indii musite zjednavat. Pevne ceny su hadam iba na chlieb, vodu a zakladne potraviny. Inak vsetko zjednavate. Dost zabavna  cinnosti :). Pocas vystupu sa nam poskytol prekrasny vyhlad na cele okolie. Prehliadka bola naozaj neskutocnym zazitkom. Obdivovali sme nadhernu architekturu, kde bol zretelny vplyv hindu a islamskej kultury. Vlastne v celej Indii su tieto dva architektonicke styly uzko prepojene ( aspon v tych pamiatkach, ktore sme navstivili my). Cela pevnost je postavena z cerveneho pieskovcoveho kamena a bieleho mramoru. Ked sme odchadzali a rozplyvala som sa nad vsetkou tou nadherou nechapajuc tie monumentalne stavby a nadhernu rucnu pracu (vzory vryte do bielho mramoru a vylozene farebnym kamenom)  z doby,  ked ziadna technika neexistovala nas sprievodca mi povedal: "pockaj, az  uvidis Taj Mahal". Ja som s usmevom povedala, ze sa opytam mojho manzela, kedy on postavi taky palac pre mna na znak nekonecnej lasky ku me. Sprievodca  mi nato odvedtil: " ale manzelka Mumtaz Mahal porodila svojmu manzelovi Shah Jahanovi 14 deti ". Tak to nie, dakujem, to si neprosim :).  Indovia su velmi podnikavi a vedia spenazit takmer vsetko. Kym sme sa vyviezli na slonoch a po prehliadke zisli dolu ( dzipom) uz nas cakali miestni fotografi s urobenymi fotkami a ponukali nam ich napredaj.

pohlad na cast pevnosti Amber fort

na slonikoch sme sa dopravili na horne nadvorie pevnosti

nadvorie pevnosti

pohlad zhora na nadvorie  a udolie pod pevnostou
v pozadi vidno hradby pevnosti



toto nie je malba, to je vytesane do bielho mramoru vzor
a farebnymi kamenmi  vylozeny vzor

zrkadlova sala






 Po prehliadke Amber fortu ideme do tovarne na farbenie latok. Ukazali nam ako sa robi farebna potlac latok. Bolo to zaujimave. Dokonca dievcata mali moznost si  vyskusat ako sa to robi. Ten vlastnorucne zafarbeny kusok latky si potom mohli vziat ako suvenir. Po kratkej exkurzii nas odviedli do ochodu. Tolko latok pokope som este v zivote nevidela. A zacal sa biznis :). Kupili sme si nejake satky ( z praveho kasmiru) , vybrali si latky, vzali nam miery a vecer nam doniesli do hotela usite saree. O kvalite sitia radsej pomlcim. Ceny sa pohybovali od 4000 do 250000 rupii ( zhruba 40 -250 GBP). Predpokladam, ze nas sprievodca dostal proviziu z obchodu, ktory s nami uzavreli. Nakoniec vsade vo svete to tak funguje :), tak preco nie v Indii?




vsetko rucna praca 

vsetko rucne prisivane kamienky
Po prehliadke si robime kratku prestavku na obed. V restauracii hostom sprijemnuje chvile cakania na obed vystupenie otca (predpokladam) a syna. Otec hra na pistalke a syn tancuje. Pekne, typicky indicke. Hudba, tanec aj kostymi. Ked som sa opytala nasho sprievodcu, preco ten chlapcek nie je v skole, ved predsa nie su prazdniny, odvetil, ze musi pomahat otcovi zarabat, aby uzivil rodinu. Myslim si, ze  aj  toto je jednou z pricin velkej biedy v Indii. Malo deti ma zabezpecene dostatocne vzdelanie. Nevzdelanost a preludnenost su podla mojho nazoru  jednymi z pricin velkej biedy v tejto obrovskej krajine. Ak nemas vzdelanie, nevies si najst dobru pracu. Ak nemas dobru pracu, nevies si dobre zarobit a tak sa nevies uzivit. Ake jednoduche,vsak?
Po obede pokracujem v programe dalej. Navstevujeme  City Palace- Mestsky palac. Je to komplex budov a nadvori, byvale sidlo maharadzov. Dokonca v jednej verejnosti nepristupnej casti zije aj sucasna ex-kralovska rodina. Teda uz len manzelka s detmi posledneho maharaju.  Komplex je krasny, cisty a dobre udrziavany. Na chvilu som mala pocit, ze sme v inom svete. Kralovske sidlo je kralovske sidlo. Strazcovia su obleceni v uniformach s cervenymi turbanmi na hlavach. V minulosti  sa v  jednej z mnohych budov tohoto komplexu mestskeho palaca  Diwan-i-Khas udeloval  Maharaja sukromne audenice vybranym osobam. Nachadzaju sa tu dve obrovske strieborne urny (dzbany) v ktorych Marahaja  Sawai Madhu Singh prepravoval vodu zo svatej rieky Ganga do Anglicka na korunovaciu krala Edwarda VII. Vraj su to najvacsie predmety na svete vyrobene zo striebra.  V sucastnosti  okrem toho, ze je tu aj muzeum zbrani, oblecenia  a starodavnych kocov ( kralovsky vozovy park) sa tu konaju svadby a ine recepcie pre kralovsku rodinu ( aj z inych statov) a velmi bohatych ludi. . Nasleduje navsteva observatoria, kde mame moznost vidiet niekolko pristrojov na meranie casu, urcovani znameni zverokruhu a dokonca sa tu nachadzaju najvacsie slnecne hodiny na svete.  Po prehliadke City Palace sa vydavame riksou na obhliadku centra. Sprievodca nam chcel urobit radost, aby sme si vyskusali dalsi z dopravnych prostriedkov v Indii -:). Obcas som myslela, ze nas naberie nejake auto. Musite to vidiet na vlastne oci, aby ste pochopili aki su skveli indicki vodici. Podla mna su to najzrucnejsi soferi na svete. Co ti dokazu zvladnut. Samozrejme za vyraznej podpory klaksonov :). Ved ako inak. Kratka prehliadka centra konci a ideme do vyrobne sperkov. Nemali sme v plane nic kupit, ale bolo to zaujimave vidiet ako sa lestia drahe kamene a vsetky tie  sperky.  Jaipur je znamy tym, ze sa tu vyrabaju nadherne sperky s najroznejsimi drahymi kamenmi  a dokonca aj kralovna Alzbeta II. je obdarovana sperkami prave  odtial. Myslim, ze ak by sme boli nakupili, tak nasho sprievodcu provizia opat neminie. No co uz. Vraciame sa do hotela na kratky oddych a vecer nas caka dalsi program.

v observatoriu  Jantar Mantar  


observatorium The Samrat Yantra  , Jantar  Mantar, Jaipur
su tu vraj najvacie slnecne hodiny na svete


jeden v chodov doCity palace- mestskeho palaca

jeden zo sluzbukonajucich zamestnancov-  usmernuje navstevnikov
a dava pozor na  vsetky poklady, ktore City Palace pojima

Diwan-i-Khas, vsimnite si v pravom a lavom vyklenku  tie velke strieborne
dzbany, su to najvasie predmety na svete vyrobene zo striebra

Interier  Divan-i- Khas - tu udeloval maharadza sukromne audiencie

v sucastnosti sa tu usporiadavaju svadby, recepcie, oslavy
pre kralovsku rodinu a velmi bohatych  ludi 

Peacock gate - detail
pav je indickym narodnym vtakom

Chandra Mahal -pohlad na kralovsky palac, kde zije  rodina posledneho maharadzu
( uz iba manzelka s detmi)




brana do Palace City - Gateway of Princes
prejdete branou a ste pred  Diwan-i-Khas

stretnut takto prechadzajucu sa kravu ani vo velkomeste Jaipur
v strede mesta nebolo nicim vynimocnym- vzdy mala prednost

pohlad na hlavnu ulicu

Jaipur, centrum mesta

Iswari Minar Swarga Sa - minaret

motocykel je asi najrozsirenejsim osobnym dopravnym
prostriedkom v Indii

Vecer nas caka program. Premiestnujeme sa do restauracie Chokhi Dhani so zabavnym  parkom. Podavaju tu tradicne Radzastanske jedlo na bananovom liste. Radzastanska kuchyna je znama svojou lahodnou chutou aj tym, ze vacsinou sa pripravuju jedla na ghi ( prepustene maslo). Kari v tejto oblasti  ma sfarbenie do cervena  a vraj nie je take palive. Pre mna bolo :).  My sme si uzili velmi malo pravej indickej kuchyne, pretoze je velmi aromaticka a silno korenista. Nase traviace ustrojenstvo jednoducho povedalo:  Nie! My sme mali taniere a misticky  z nejakych lisovanych listov. Pri vstupe sme sa museli vyzut a sli sme dnu bosi. Pytali sa nas pri vchode, ze do ktorej casti chceme ist, ci k nizkym stolom alebo ku klasickym. Jasne, ze sme sa rozhodli pre nizke. Ved vsetko treba vyskusat. Kym sme sa my dvaja dlhani poskladali k tomu stolu, Indka oproti nam sa s chutou na nas bavila. Jedlo bolo pre vsetkych rovnake. Kazdy obsluhujuci doniesol s nadobou jeden druh jedla. S naberackou nam na tanier nalozil a odpochodoval. Potom dalsi a dalsi, kym sme nemali nalozene vsetko, co sme mali mat. V Indii  jedlo pozostava z niekolkych chodov ( nechapem ako mozu tolko jest). Samozrejme, ze porcie sa lisia od tych nasich. No, ryze vam nikde nelutuju. To sme si vzdy dali jednu porciu a stacila pre troch. Druhou takou naj oblubenejsou surovinou je sosovica. Mozno v niektorych oblastiach ju povazuju az za narodne jedlo. Pamatam si este sladky dezert Lapsi , ten mi celkom chutil. Je to vlastne nahrubo mleta psenicna muka, oprazena mna prepustenom masle ( ghi), trosku vody a nakoniec dochutene cukrom a troskou kardamonu. Po veceri sme si este presli zabavny park. Plni dojmov a zazitkov odchazame do hotela odpocinut si.
vchod do Chokhi Dhani 

na mojom tanieri iba minimalne mnozstva jedla

plnena gulka ( vyprazana) plnka bola velmi paliva, takze som
ochutala  iba odrobinku

pani v modrom z nas mala srandu, ked sme sa nevedeli
"poskladat" k stolu

dezert Lapsi


Mozno sa niekomu zda dlhy tento prispevok, ale je to iba strucny prehlad nasich zazitkov v tento den. Chcela som sa s vami podelit aspon v skratke o svoje zazitky, dojmy z Jaipuru.
Rano pokracujeme v ceste do Agry,ale o tom az  v dalsom  prispevku......






Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi ocami - 3.cast Agra

$
0
0
Rano sa rozlucime s  nasim rozpravkovym hotelom a minibusom vyrazame za dalsim poznanim. Smer Agra. Plni ocakavania,  nedockavosti a tuzbe po vzhliadnuti jedneho zo siedmich  divov sveta - Taj Mahalu. Som milo prekvapena cestou. Je to vlasnte stvorprudova  cesta  predelena krasne ruzovo a cerveno  kvitnucimi krikmi. Cesta prebieha bez problemov. Pomerne casto stojime a platime myto. Stojime v jednej z restauracii a davame si kratku obednajsiu pauzu. Opat si vyberame zahradnu restauraciu. Celkom pekne prostredie, ochotny personal. Jedlo ponukane bufetovou formou, takze mame moznost  vybrat si jedlo vizualne. Zahrada ponuka opat potesenie z pritomnosti pobehujucich vevericiek a nadherne kvitnucich stromov. Aj ked je prave v Indii jesen o pestrofarebne kvitnuce kvety a dreviny nie je nudza.









Po kratkej prestavke pokracujeme v ceste dalej. Pred Agrou stojime vo Fatehpur Sikri a navstivime Panch Mahal. Panch znamena v hindu jazyku pat (5). Je to patpodlazny stlpovity  palac postaveny v style budhistickeho chramu. Piate poschodie je prikryte krasnou kopulou. Tato vrchna terasa sluzila pre kralovnu a princezne ako oddychove miesto s prijemnym vankom a nadhernym vyhladom na  nedaleku pevnost a mesto Sikri. Palac bol postaveny pre potesenie cisara Akbara. Sluzil na zabavu a relaxaciu. Panch Mahal je znamy aj pod menom Badgir - veterna veza. 
Nas minibus sme museli odstavit na zachytnom parkovisku pod kopcom a dalej sme mohli pokracovat iba miestnou kyvadlovou dopravou. Boli sme upozorneni nasim sprievodcom, aby sme sa nezastavovali pri predavajucich a vobec nechytali nic do ruky, pokial nemame vazny zaujem kupit predmetnu vec. Okrem predajnych stankov opat individualni predajcovia suvenirov ( dost otravni, ale ved musia sa nejako uzivit), tancujuce hady a obstojne toalety :) ( asponze  nie slapaky). Ked sme prisli na nadvorie, pridruzila sa k nam skupinka asi troch mladych teenegerov. Pytali sa, ci sa mozu odfotit s dcerou. Ja som sa usmievala a jeden z nich sa ma dost vazne opytal, ze preco sa smejem. Waw.... vysvetlila som mu, ze ja sa nesmejem iba sa usmievam lebo som stastna....uspokojil sa s tymto vysvetlenim.....Obcas sme si pripadali ako vyskerene opice, ked sme rozdavali usmevy na kazdu stranu s fotenia sa chtivymi domacimi. Boli sme pre nich atrakcia. Dokonca jedna mamicka s malym dietatom prosila dievcinu ( je blondina) z nasej vypravy, ci sa moze odfotit s jej dietatom na rukach. Samozrejme zapozovala s dietatom a mlada rodinka odchadzala stastna ako mozno by sme boli my, keby sme sa odfotili s nejakou holywoodskou hviezdou. Aj toto je India. 
Panch Mahal



Panch Mahal ma krasne upravene zahrady


detailny zaber na architekturu
Pokracujeme dalej a vchadzame do Agry. Agra s nieco  vyse 1,2 mil. obyvatelov sa rozprestiera na brehoch rieky Jamuny. Jej znamou dominantou je slavny  Taj Mahal. Toto mesto s takmer 600 rocnou historiou nas vita typickym pohladom velkomestkeho obrazu plneho spiny, biedy( zobrajucich ludi) a chatrci. Nechapem ako je to mozne, ze vsetci upratuju a vsade je spina. Vobec im nevadi urobit si skladku odpadu uprostred mesta. Skonstatovali sme, ze mnohi z tychto ludi neboli za hranicou svojho mesta, mozno nemaju ani televizor a nemaju moznost vidiet ako sa zije inde a tak ziju v presvedceni, ze je to tak spravne, ze to tak ma byt. No neviem, ale je to velka skoda lebo tieto obrazy zbytocne kazia dojem z celej tej nadhery, co vam India inak vie poskytnut. Pravdupovediac pre nas s manzelom  (po Kube a Keni) to uz nebol az tak velky sok, ale nasa mladsia dcera  tieto obrazy znasala dost tazko. Prichadzame do hotela Howard Plaza. Hotel je pekny, cisty v modernom style s prvkami indickej kultury.  Jedlo v restauracii je velmi chutne. Opat formou bufetu. Cena je jednotna za cely obed, veceru a mozes jest kolko chces. V ponuke je jeden druh polievky, 6-8 druhov hlavneho jedla a 2-3 druhy dezertov a cerstve ovocie. Cena toho menu na osobu je 560 rupii, co je asi 5.60 GBP. Pitie si platite zvlast. Ochotny personal, cistota ako v jedalni, tak v celom hoteli. Takze super. Pivo 600 ml ( to najlepsie) stalo 370 rupii, koktaily 200-300 rupii.




vchod do nasho hotela

tento mily pan v tradicnom odeve nam otvaral dvere
rad zapozoval pre foto





Vecerny program spociva v navsteve miestneho divadla. Nikdy sa mi nesnivalo, ze prave v Indii navstivim divadlo. Bol to pekny vecer. Divadlo sa nachadza v historickej budove, zhodou okolnosti nedaleko nasho hotela ( my sa vsak premiestnujeme nasim minibusom) a Taj Mahalu. Uprimne povedane po vsetkych tych chatrciach a spine bolo toto  predstavenie svojim sposobom takym pohladenim duse. Vobec mi nevadili preafektovane herecke vykony. Silny pribeh lasky, nadherna hudba, tanec, krasne kostymi a pekne prostredie zanechali vo mne prijemny kulturny zazitok. Skoda, ze sa nedalo v divadle  fotit. Po predstaveni odchadzame do hotela, kde este dame male priatelske posedenie  a sup do postele. Rano nas caka jeden zo siedmich divov sveta - Taj Mahal.
budova divadla v Agre
Taj Mahal -  symbol Indie,  architektonicky skvost Indie, oznacovany za najvacsi monument lasky vsetkych dob. Pamiatka zapisana v zozname svetoveho kulturneho dedicstva  UNESCO. Jeden zo siedmich divov sveta. Nadherna stavba z bieleho mramoru a rucne vytesanymi vzormi vyplnenymi farebnymi kamenmi. Ziadna malba, ale poctiva rucna praca. Obdivuhodne. Taj mahal je znamy svojou symetriou. Nech pozriete nan z ktorelkovek strany naskytne sa vam vzdy  rovnaky pohlad. Z kazdej strany je rovnaky.  Prichadzame k vstupnej brane. Napatie a vzrusenie stupa. Predsalen vidiet na vlastne oci jeden zo siedmich divov sveta nie je kazdodenou zalezitostou. Pekne upravene travnate plochy, kvitnuce kvety, kriky, rozlahla a priesranna plocha pred impozantnou vstupnou  branou do arealu Taj  Mahalu. Nas sprievodca nam kupuje vstupenky. Letmym  pohladom som registrovala rozdielne vstupne  pre cudzincov a domacich ( markantny rozdiel v poplatku za vstupne je pri vsetkych pamiatkach, ktore sme doteraz navstivili). Vstup pre domacich 20 rupii, pre cudzincov 750 rupii. Prechadzame prisnou bezpecnostnou kontrolou. Zakazane su zuvacky, cokolady, pripadne farby (vsetko, co by mohlo znehodnotit tuto nadhernu kulturnu pamiatku), prehravace, telefon musite mat vypnuty. Fotit priamo v samotnom chrame je zakazane. Tak bezpecnostnu prehladku mame za sebou a prechadzame podchodom. Obraz, ktory sa mi naskytol bol jedinecny, uchvatny, nadherny, neskutocne emotivny. Ako sa hovori: vsetky chlpy na mojom  tele stali vzpriamene. Taj Mahal pred nami vo svojej plnej krase. Zahaleny jemny oparom, osvieteny jemnymi slnecnymi lucmi, tyciaci sa na vyvysenom pozadi krasneho parku s dobre znamou fontanou uprostred. Nemohla som tomu chvilu uverit, ze je to skutocnost a nie sen. Prezivam silne emocie. Neskutocne silne. Po chvilke sa upokojujem a ideme sa fotit. Nas sprievodca nam dohodol miestneho fotografa ( urcite za proviziu, ale nech...to nie je pre mna dolezite) a tak sa davame fotit. Ved akoby sme mohli nemat spomienku na tento jedinecny zazitok.
prichadzame k vstupnej brane do arealu Taj Mahalu

impozantna vstupna brana, po absolvavani bezpecnostnej
kontroly nou prechadzame 

a naskytne sa nam tento uchvatny pohlad
 Taj Mahal vo svojej plnej krase


aj so svojou fontankou
v prekrasnom udrziavanom parku



nasa mini vyprava
Rozpoviem vam kratko silny pribeh lasky, ktorej vysledkom je tato monumentalna stavba - symbol vecnej lasky, jeden zo siedmich divov sveta. Legenda hovori, ze ho dal postavit moslimsky cisar Mughalskej rise Shah Jahan ako prejav velkej a nehynucej  lasky k svojej milovanej manzelke Mumtaz Mahal (v preklade- Ozdoba Palaca). Jej prave meno vsak bolo Mumtaz-ul-Zamani. Bola tretou manzelkou ( informacia od nasho sprievodcu, celkovo ich mal 5) a porodila mu 14 deti. Bola jeho  "full vife" ( volny preklad- manzelkou na plny uvazok). Okrem toho, ze bola velmi pekna, bola aj mudra a svojim radami mu pomahala  pri rozhodovani v dolezitych zalezitostiach pri riadeni krajiny. Zial, pri poslednom porode Mumtaz zomrela.Ked sa to dozvedel Shah Jahan za jedinu noc osedivel od sameho zialu. . Dalej legenda hovori, ze palac sa staval 22 rokov a pracovalo na nom vyse 20 tisic robotnikov. Shah Jahan mal v plane postavit rovnaku monumentalnu stavbu na opacnej strane rieky z cierneho mramoru. Mala to byt zrkadlovo obratena stavba - miesto jeho  posledneho odpocinku. Prave tento plan mal byt  dovodom, ze jeho syn, ktory prebera vladnutie po otovi, ho da uvaznit do nedalekej pevnosti. Smutny koniec vlady Shaha Jahana, ktory je nakoniec pochovany vedla svojej manzelky Mumtaz v Taj Mahale. Vraj su nejake historicke  studie, ktore vyvracaju tento pribeh o Taj Mahale, vraj je minimalne o tristo rokov starsi ako samotny vladca Shah Jahan ( z toho vyplyva, ze ho nemohol dat postavit on), ale indicka vlada sa mozno  obava o pokles zaujmu turistov z celeho sveta, ak by  sa tato legenda o Taj Mahale potvrdila ako iba vymysleny pribeh na prilakanie turistov. Zrejma sa obava o znacny pokles prijmov do statnej pokladne z tejto turistickej atrakcie. Ja nie som historik a nebudem skumat ci je pravdive to alebo ono. Ci uz je to tak alebo onak Taj Mahal  je impozantou architektonickou stavbou, ktora si zasluzi nas zaujem a rozhodne sa oplati vidiet ho. Jeho navsteva vam poskytne silny,  nezabudnutelny zazitok.
Taj mahal to nie je iba samotny palac ale subor roznych stavieb
 mensich palacov
tento je na zapadnej strane palaca postaveny z cerveneho pieskovca

kazdy roh obvodoveho muru je ukonceny
40 metrovym minaretom


uchvatna rucna praca a mramor zdobia cely palac

vsade samy mramor

pohlad od taj Mahalu k vstupnej brane



tu na tomto kusku vidno ze cely palac je zdobeny
vytesanym vzorom do mramoru
zial , "turisti" tuziaci aspon po kusku mramoru z tejto pamiatky
ho pomaly vylupuju, neuvedomuju si, ze svojim nezodpovenym
konanim ublizuju dalsim genereciam....po par sto rokoch po najazde takychto
tiez "turistov" nemusi ostat z palac nic :(

pred vstupom do Taj Mahalu sme si museli navliect
ochranne navleky, miestni sa vyzuvaju a chodia
bosi

Po ukonceni prehliadky sa presuvame do sidla Shaha Jahana a jeho manzelky Mumtaz do Agra Fortu do pevnosti znamej aj ako Red Fort. Pevnost je dobre udrziavana a svedci o luxusnom sposobe zivota panovnikov. Nadherne z bieleho maramoru postavene stavby zdobene klasicky vyrezavanim vzorov vyplnenych farebnycmi kamenmi. Samotne mury pevnosti su postavene z cerveneho pieskovca.






za tymito dverami sa skryvaju pre verejnost nepristupne
 sukromne miestnosti Mumtaz Mahal
sem chodila relaxovat a zabavala s hrou svetiel a kamienok
nas super sprievodca nam vybavil  (za prislusny baksis) sukromnu prehliadku
vstupujeme a divadlo  sa moze zacat

bolo to nieco uzasne, tak ako sa hybali plamene sviecok v rukach
tohoto zriadenca, tak sa zakazdym menil aj obraz na stenach
tejto sieni
exluzivne predstavenie iba pre nas

fotene bleskom, kvoli vzoru





Po prehladke Red Fortu si davame obednajsiu pauzu a maly odpocinok. Poobede a kratkom odpocinku pokracujeme v prehliadke mauzolea Baby Taj nazyvaneho tiez jelewery box ( sperkovnica). Su tu pochovani rodicia a Mumtaz Mahal  a niektora z manzeliek Sasha Jahna. Opat samy mramor a nadherne vzory vytesane do bieleho  mramoru vykladane farebnymi  prirodnymi kamenmi. Je velmi podobny velkemu  Taj Mahalu. Este aj vstupna brana je takmer identicka. Len je vsetko mensie. Opat je to subor budov a nadherne upravenych zahrad.









vchod do Bay Taj 
Po prehliadke dostavame pozvanie domov k nasmu sprievodcovi. Spoznavame jeho milu pani manzelku, syna a dcerku. Kupil si pred polrokom dvojizbovy  byt. V prepocte asi 20 000 GBP, ktory bude splacat  20 rokov. Ponuknu nas kavou, cajom a nejakym slanym snackom. Chvilu posedime, trochu sa porozpravame a odchadzame do hotela. Je volna chvila, vyuzivame ju na relax a pozdravy domv. Samozrejme je potrebne pridat aspon jedno foto na FB pre rodinu a priatelov. Ako inak z Taj Mahalu :). Za zmienku stoji, ze vo vsetkych hoteloch, kde sme boli ubytovani bolo v hotelovych halach WIFI pripojenie zadarmo. Skonstatovala som, ze telefonovanie je narodnym sportom Indov. Radi a dlho telefonuju.

ten kukuc ma uplne dostal

u maminky je najlepsie

pohlad z terasy nasho hotela
Mnozstvo informacii, zazitkov je potrebne aspon trochu "stravit". Ideme do postielky oddychnut si pred zajtrajsim narocnym dnom. Caka nas vyse dvesto kilometrov v nasom minibuse do Delhi a potom let z Delhi do Dehradunu a cesta autom do Rishikeshu....o tom vsetkom a este viac sa docitate v dalsom pokracovani.......

Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi ocami - cast.4 Rishikesh a svadba

$
0
0
Je rano 6.00 a my vyrazame z Agry do Delhi. Caka nas zrhuba 240 km. Akonahle opustime mesto dostavame sa na dialnicu. Vraj ju dali do pouzivania iba v januari tohoto roku. No super, takze cesta by mala ubiehat pomerne rychlo. Sokuje ma stopujuci domaci na dialnici. To este nebolo nic. Ideme dalej a mladici na okraji cesty ( cesta na tomto mieste bola mierne rozsirena vyzleceny do pol pasa a cvicili. No to uz fakt nechapem :).  Niektori clenovia nasej mini vypravy podriemkavaju, ale ja sa venujem pozorovaniu okolia. Hned ako sme vysli za mesto ma prekvapuju krasne obrobene polia. Lany psenice, jacmena a horcice. Tie boli dobre rozpoznatelne aj od cesty ( na tu horcicu som sa pytala nasho sprievodcu :) ). Samozrejme aj ine rozne druhy zeleniny. Fotila som par zaberov, ale iba pocas jazdy, takze fotografie nic moc. V Indii, vdaka podnebiu, zbieraju urodu 2x rocne. Ked sme tam boli my ( v marci) tak bola prave jesen. Potom maju rovno leto a od juna do septembra monzunove obdobie, cize obdobie dazdov. Najchladnejsie je v januari a februari.  Samozrejme, ze v kazdom regione moze byt nejaky posun, ved India je obrovska krajina.  Opat sa sustredujem na cestu a vstrebavam nove poznatky. Pocas cesty miname znacne mnozstvo cementarni a vyrobni tehal. Vsimla som si, ze tie krasne obrobene polia boli obcas prerusene velkymi jamami. Nevedela som si predstavit, preco to je. Tazi sa tu hlina pre vyrobu tehal.  Popri ceste je nekolko predajni  (arealov) s krasnymi vyrobkami z kamena. Naozaj nadherne sochy, dobove stlpy, lucerny. Vyrobky od vymyslu sveta v rozlicnych velkostiach. Indicki remeselnici su zrucni. Miname niekolko budov - akychsi tovarni. Obdalec skupinka studentov slavnostne oblecenych ( pravdepodobne nejaki stredoskolaci) postavaju pred  arealom skoly. Mimochodom cestou sme videli zopar velmi peknych budov, kde sidlili skoly. Prijemne prekvapenie. No a najvacsim prekvapenim pocas tejto cesty do Delhi bolo zhruba nejakych 40-50 km pred Delhi v mestecku Noida  okruh F1  Buddh International Circuit. Nevedela som o nom. Nesledujem F1. Obrovsky areal, pre mna az dych vyrazajuca moderna a rozsiahla stavba. India je krajina samych prekvapeni ....:)












Cestou davame iba kratku prestavku na kavu a obcerstvenie. V Delhi na letisku sa rozlucime s nasim sprievodcom, vodicom a jeho pomocnikom. Boli to mili ludia a naozaj sa snazili o nas co najlepsie postarat. S nimi sa lucime a stretavame sa so starsou dcerkou a jej priatelmi. Do Rishikeshu uz pokracujeme spolu. Opat prisne bezpecnostne prehliadky. Pri vstupe do letistnej haly musime preukazat, ze mame zakupene letenky. Let trval nejakych 45 minut. Pristavame v Dehradune. Pred letistnou halou na nas  caka nas mily zat s dvomi autami a pokracujeme do Rishikeshu. Cesta vedie cez les. Cez koruny stromov sa predieraju slnecne paprsleky a vytvaraju krasny obraz pocas nasej jazdy autom.  Na okraji lesa nas obcas pozdravia skackajuce opice. Tie opice su vsade. V Indii je strasne vela opic :). Zda sa mi tu akosi cistejsie, take spokojnesie. Prichadzame do Rishikeshu  malebneho mestecka pod upatim Himalaji.  
Rishikesh - male mestecko na severe Indie s nieco vyse 100 tis. obyvatelmi. Nazyvane tiez aj branou do Himalaji. Toto male podhorske mestecko sa rozprestiera na brehu najposvatnejsej rieky Gangy v Indii. Rishikesh je hinduistmi povazovane za svate mesto a zakonom vyhlasene za vegetarianske mesto. Je prezyvany aj " The world capital of Yoga" - svetove hlavne mesto jogy. Prave tu vznikla joga a aj v sucastnosti je centrom jej vyuky. Joga je lakadlom pre mnohych turistov a posvatne putnicke miesto je zas lakadlom pre  domacich turistov. Mnoho ludi z Indie aj zo sveta chodi meditovat prave sem. Ludia veria, ze meditacia v Rishikeshi im pomoze dostat sa najblizsie  k moksha ( uvolnenie,oslobodenie, odpustenie)  a rovnako veria aj zazracne ucinky vody  posvatnej rieky Gangy. Jej brehy skrasluje niekolko starych aj novych chramov. Fascinujuci je visuty most Lakshman Jhoola nad riekou Ganga, ktory spaja mestecko s centrom posvatnych miest, klastorom, ktory  centrom vyuky jogy. Je tu aj niekolko budhistickych chramov. Za ucelom rozjimania a meditacii  Rishikesh navstivili okrem inych znamych osobnosti aj The Beatles (1968). John Lennon tu zlozil niekolko znamych piesni. Dokonca spali  rovnakom hoteli ako my.Do Rishikeshu prichadzaju turisti nielen za meditovanim, ale ti odvaznnejsi splavuju divoku rieku. Ganga je oblubenym miestom raftingu ako pre domacich, tak aj za hranicnych turistov. Este jedna mala perlicka: aj bungee jumping  (bandzi dzamping) ma korene prave v Rishikeshi. Tak aspon v skratke o mestecku, z ktoreho pochadza nas drahy zat. Ja mu hovorim: "moj chlapec z hor".
Trosku som odbocila, ale chcela som aspon v skratke presdstavit toto sympaticke mestecko. V hoteli nas vitaju tradicnymi indickymi zvykmi. Kazdy z nas je osobitne privitany, dostava kvetinovy nahrdelnik z aksametnic ( u nas ich volame smradusky), ozdobnu cervenu bodku na celo a k tomu v hindctine nejaka uvitacia rec, ktorej sme samozrejme nerozumeli. V hale nas caka  nealkolicky welcome drink. V Rishikeshi nikde nepredavaju alkohol, je zakonom zakazany. Dostavame izbu s nadhernym vyhladom na rieku Ganga. Nas hotel sa vola Ganga wiew. Pekny hotelik s milym personalom. Som zvedava ako moj masozravec prezije 4 dni bez masa :). Prezil a mozem povedat, ze celkom v pohode. Nemozem ho v tom nechat vsak sameho lebo po prilete do Delhi  ( ked sme isli na Goa) sme vsetci traja zamierli do KFC na smazene kura. Zbohom zdrava strava! Nemam rada a ani nenavstevujem fastfoody, ale toto bola vynimka.










Na druhy den rano v doprovode zatovho brata a jeho kamarata vyrazame na nakupy.  Chlapci boli skveli, starali sa o nas. Obskakovali nas a snazili sa nam vo vsetkom vyhoviet. Najviac sa mi pacili, ked s miestnymi obchodnikmi zjednavali pre nas ceny. To bol zazitok :). Boli sme dost v casovej tiesni, ale dievcata si dali usit nove saree, kupili nejaku bizuteriu a drobne blbostky. Ja som si kupila slapky, ktore stali 495 rupii, co je nejakych 4.95 GBP. Chlapci mi zjednali cenu na 400 rupii. Nejde o tu cenu, pretoze mi to bolo absolutne jedno, ci zaplatim 4.00 alebo 4.95 GBP, ale tu akciu pri dojednavani ceny, ako sa dohadovali, to jednoducho musite vidiet a zazit :). Kazdemu zjednali ceny, kazdy bol spokojny. Predajcovia, ze urobili biznis, my, ze sme dobre nakupili a chlapci boli radi, ze sa im pre nas podarilo zjednat ceny. Vsetci namdieru spokojni sa vraciame do hotela. Poobede prichadza knaz-brahmin a robi jednu z predsvadobnych ceremonii Haldi Hat. Okrem modlenia robi nejaku zltu kasicku z kurkumy a lupienkov kvietkov aksametnice a potom potierame vetvickami z nejakej rastliny hlavu, tvar, ramena a nohy buducej nevesty. Musime mat pritom satku na hlave aj my aj nevesta. Robime to iba my, zeny. Dostavame na ruku taku snurku a mame si ju nechat na ruke, kym sa nenaplni zlymi cakrami a rozpadne sa sama. Mam ju este stale na ruke :). Tak asi to znamena, ze toho zleho vo mne nie je tak vela :). Knaz odchadza z hotela a z okna vidime ako hadze  zbytok kvietkov do svatej rieky Gangy, ktora je symbolom vecneho zivota. Prichadzaju mladici, ktori pomalovali henou (prirodna farba)dievcatam ruky a nohy. Nazyva sa to Mehndi. Neskoro popoludni mame stretavku s nasou novou rodinou. Spoznavame zatovych rodicov a surodencov. Bolo to velmi mile stretnutie, aj ked komunkacia bola trochu zlozitejsia:). Deti nam vsak boli naporudzi. Vecer prichadzaju dalsi priatelia. Po veceri mame male priatelske posedenie a sup do postielok. Zajtra nas caka dolezity a vyznamny den. Svadba nasej starsej dcery podla indickych tradicii.









Je sobota rano a dnes je ten den s velkym D. Caka nas svadba nasej starsej dcery podla indickych tradicii. Nebola to celkom prava indicka svadba, ale jej skratena verzia. Kvoli nam. Zakladne ceremonie vsak boli dodrzane. Prava indicka svadba trva 3-4 dni a pocet hosti sa pohybuje okolo 1500. Podla financnych moznosti rodiny. Samotny obrad trval  asi dve hodiny. Zucastnila sa ho najlblizsia rodina a blizki priatelia v pocte asi 100 ludi. Potom sme mali obed a po obede sme si isli oddychnut do hotela a pripravit sa na vecernu party. Mlady par sedi na javisku v peknom kresle ( mne to pripadalo ako kral s kralovnou na trone) a prijima gratulacie a dary. Po gratulaciach este spolocna foto. Vedla hra DJ a pod javiskom sa zacina zabava. Z tanecnych kreacii niektorych som nevychadzala z udivu. Zaujimave bolo to, ze v nasich koncinach vacsinou tancuju muzi so zenami a v Indii prvi zacali tancovat chlapi s chlapmi :). Inak som si vsimla, ze vela mladych chlapcov sa vodilo za ruky. Ked som sa opytala, ze ci je tam tolko gajov, tak mi bolo vysvetlene, ze je to prejav priatelstva a je to bezny jav medzi kamaratmi. Na vecernej party sa vraj zucastnilo 600 hosti ( ja som ich nepocitala) a vecera bola podavana formou bufetu. Ludia pocas celeho vecera prichadzali a odchadzali. Obcas  som mala pocit, ze niektori sa prisli iba najest. Cela svadobna hostina bola  bez masa a alkoholu.  Poniektori vsak boli veseli az az :).Ani tradicna svadobna torta nebola, podavali sa iba ich tradicne dezerty a cerstve ovocie. Iny kraj, iny mrav :). Zaujal ma velky respekt a ucta prejavovana najstarsiemu clenovi rodiny - hlave rodiny (dedkovi z otcovej strany). Vsetci sa mu chodili klanat a uctivo ho pozdravili. Aj babke, ale prvy bol vzdy dedko. Oni zas dali ruku na hlavu osoby, ktora si ich prisla uctit a dali akoze pozehnanie. V Indii je najvacsi prejav ucty, ak sa dotknete ( mladsi starsieho, vacsinou deti rodicom, starym rodicom atd.) priehlavku na nohe , potom kolena, date si zlozene prsty do prostriedku hrude, zlozite dlane k sebe, jemne naznacite uklon a poviete namaste. My sme sa zdravili tiez podla nich - zlozenim ruk a pozdravom namaste.  Dalsou zaujimavostou , ktoru som si vsimla bolo to, ze moja svatka rozdavala darceky odchadzajucim hostom. Kazda z tetka dostla nove saree a este nejaky zabaleny balicek.  Neviem posudit aka bola nasich svadba, nemam s cim porovnavat. Nasi mladi vsak boli prekrasni.  Moj princ a princezna.


pocas rannej ceremonie

na vecernej party
V nedelu ideme do hor - na druhu stranu rieky Gangy. Prejdeme cez visuty most Lakshman Jhoola. Samozrejme vsade pritomne opice nam na moste robia spolocnost. robime si prehliadku chramov, cetrum vyuky jogy ( akurat v piatok skoncil medzinarodny festival jogy).Stupajuc po uzkej cesticke do hor stretavame nahulenych ludi, nejakych mnichov a cudzincov chtivych rozjimania a meditovania. Aj ja som ocakavala, ze pocitim nieco vo svojom vnutri, ked som na takomto mieste, ale nepocitovala som nic. Namacame si nohy v posvatnej rieke dufajuc, ze nas to nejako ocisti vnutorne. Bol to pekny vylet a som rada, ze sme ho absolvovali. V podvecer ideme na navstevu k nasej novej rodine. Mily ludia, male obcerstvenie a prijemna atmosfera. Odchadzali sme s dobrym pocitom, ze nasa dcera sa vydala do dobrej rodiny.















Rano nas caka cesta  za morom, slnkom a oddychom. Naberame smer  Goa. Spravne tusite, ze o tom az  v nasledujucom prispevku.......

Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi ocami 5. cast Goa

$
0
0
A je tu zaverecna cast mojho rozpravania o ceste po Indii.
Z Rishikeshu sa vraciame do Dehradunu. Letime do Delhi a odtial s medzipristatim v Mumbaj po styroch hodinach konecne pristavame v Goa. 
GOA - maly stat na zapadnom  pobrezi Indie s nieco vyse 1,4 miliona obyvatelmi. Goa je byvala portugalska kolonia. Vplyv portugalskej kolonialnej nadvlady sa prejavuje v spravani sa, v sposobe zivota  obyvatelstva a rovnako ma velky vplyv aj na architekturu. Niektore vily a vilky postavene v kolonialnom style ma naozaj zaujali. Aj tu( rovnako ako pre celu Indiu) plati, ze cim farebnejsie, pestrejsie a ligotavejsie, tym lepsie. Goa omyva  Arabske more vlievajuce sa do Indickeho oceanu. V poslednych rokoch sa vyznamne rozvija turisticky ruch a stava sa oblubenou destinaciou pre zahranicnych, ale aj domacich turistov. Napriek tomu, vsak uzit si dovolenku v Goa je pre mnohych domorodcov iba snom. Goa takmer nepozna chudobu ani zobrakov. Nie su tu chudobne a spinave stvrte, ktore sme mali moznost vidiet  vo velkomestach Indie. Goa je iny svet. Ako povedal moj zat:" Goa nie je India". Aby ste si zas nemysleli, ze tu ludia maju na ruziach ustlane, tak to nie, Aj tu sa sem-tam nasli nejake chatrce, ale to okolie bolo akosi cistejsie. Goa je znama velkym poctom hadov, takze k tomu umerne sa vyskytuje mensi pocet hlodavcov. V Goa su vo velkej miere zachovane povodne lestne porasty a je tu mnozstvo kokosovych paliem. Palmy milujem, takze pre mna osobne to bol  hotovy raj. Goanska kuchyna  je pod vplyvom portugalskej, arabskej a juhoindickej kuchyne. Je to jedno z mala miest v Indii , kde mozete konzumovat  aj hovadzie a bravcove maso. Jednoznacne vsak ryby a morske priserky su chutnou  dominantou goanskej kuchyne. Z dezertov su zname kokosove palacinky. Mozem prehlasit, ze konecne v Goa sme sa dobre najedli a pochutili na jedle.Nam vyhovovala strava v Goa. Bola viac podobna tej nasej, europskej.



cast plaze -plaz bola pomerne cista, udrziavana

maly pozdrav:)
Nas pobyt v Goa bol prijemnym relaxom. Navstivili sme v poradi tretiu indicku domacnost u nasho priatela. Uplne odlisna architektura, ale co bolo typicke aj pre ich nadherny dom bol mramor. V Indii je vsade vela mramoru. Mali sme krasne ubytovanie v hoteli Devasthali - The Valey of Goods v sieti Best Western Union. Bol to maly raj na zemi. Oaza pokoja uprostred malej dzungle. Videli sme delfiny na otvorenom  mori, zazili sme krasny celodenny vylet na lodi. Videli sme miesto, kde maju svoj raj netopiere. Navstivili sme nedaleke mestecko Vasco de Gama. Cestou do mestecka sme sa ropravali s taxikarom. Bol to mlady 28 rocny zenaty, bezdetny chlapec. Povedal, ze pracuje pre firmu a zarobi mesacne 6000 rupii co je asi 60 GBP (100 USD). Hned som si pomyslela, ze je to hrozne, ved my traja sme minuli 60 GBP za dva dni. Jeho celomesacny zarobok. Citila som sa trochu cudne, uvedomujuc si , ze ako vyborne sa mame oproti nim. More bolo fantasticke, teplucke. Obcas rozburene s poriadne vysokymi vlnami. Uzili sme si dovolenku a po 15. tich dnoch sme sa vratili domov plni dojmov, zazitkov a poznani. Nadviazali sme nove priatelstva a spoznali svoju novu, milu rodinu v dalekej Indii.
mangovy strom - mango je narodne indicke
ovocie, skoda, ze dozrievalo az o mesiac
neskor 

bananovniky v areali nasho prekrasneho rezortu
aj taketo trsy bananov  nam rastli rovno nad hlavami
no nie je to nadhera?

po navrate z mora sme sa este poclupkali
v bazeniku

rovno pred nasimi dverami bol takyto nadherny zahon
strelicii

aj  masaz ste si mohli dat

len tak, pre radost

cast restauracie - za tymi otvorenymi oknami je nadherny les



krevetovy kokteil


tato ryba bola taka skvela ( skoda, uz nepamatam nazov)

upraveny krab to bola pochutka :)

barakuda na tanieri

skvela cerstva stava z melona a palacinky







videli sme aj delfiny



tuto rybu sme mali na lodi, bola fantasticka

o zabavu na lodi sme mali postarane
dokonca niektore refreny sme si zaspievali aj my
sidlo netopierov to, co vidno na fotgrafiach ( tie drobne bodky to nie
su vtaky, ale netopiere)



toto je nadherna stvrt  primorskych haciend


rybolov :)

cele lesy kokosovych paliem - milujem  palmy



A je tu koniec nasej dovolenky v Indii. Za tych 15 dni mame kopec zazitkov. Videli sme vela spiny, chudoby, ale aj vela krasneho. Snazila som sa vam priniest pravdivy obraz , co som v Indii  zazila a videla ja. Aka je India? Aky je zivot v Indii? Tak to si po tych par dnoch pobytu nedovolim hodnotit. Jedno, co vsak mozem s kludnym svedomim prehlasit je toto: mozete zhliadnut stovky tych najlepsie spracovanych dokumentarnych, ci cestopisnych filmov, mozete precitat tisicky clankov o Indii, ale nikdy sa to nevyrovna tomu, ked kazduckym porom vasej pokozky nasavate tu atmosferu, ked  vase zmysly posteklia tie pachy  i vone priznacne tejto obrovskej, svojim sposobom krasnej, rozpoluplnej krajiny, vernej svojim niekolkostisicroci starym tradiciam, poveram a presvedceniu.  A viete co ma dostalo najviac? Tie nadherne, hlboke, tmave detske ocka. A samozrejme Taj Mahal - to bol moj najemotivnejsi zazitok z celej cesty po Indii. Som rada, ze som bola, videla a zazila. Obohatena o moje nove poznatky, teraz uz aj spomienky sa lucim s pozdravom:  NAMASTE INDIA!

Malinový cheesecake - Raspberry cheesecake

$
0
0





Toto je ten najlepsi cheesecake aky som kedy jedla. Vyborna chut tvarohoveho kolaca v spojeni s malinovou  slahackou je kombinacia, na ktoru len tak skoro nezabudnete. Zakusok posobi na tanieri velmi elegantne a na pripravu nie je narocny. Zaradujem ho do kategorie financne narocnejsich, ale rozhodne stoji za vyskusanie. Raz za cas si ho urcite a velmi rada  zopakujem. Doprajte si aj vy potesenie v podobe tohto vyborneho malinovo-tvarohoveho kolaca.

Ingrediencie:
rozpis je na plech 30x40 cm
zakladna vrstva
300 g maslovych susienok
80 g masla ( rozpusteneho)

tvarohova vrstva
500 g tvarohu ( ja som mala hrudkovity, ale moze byt aj makky, prip. Quark)
500 g mascarpone
3 PL solamylu
nastruhana kora z jedneho citrona
1 pohar  krystaloveho cukru (250 ml) ( mozete dat aj viac, ak chcete sladsi kolac)
7 vajec

malinova vrstva
2x350 g mrazenych malin ( mozu byt j cerstve)
1 KL vanilkoveho extraktu ( prip. vanilkovy cukor)
500 ml slahackovej smotany
15 g praskovej zelatiny
5 PL praskoveho  cukru ( cukor regulujte podla vlastnej chuti)

na ozdobu:
50 g bielej cokolady
3 PL sladkej smotany
listky maty a cerstve maliny

Postup:
Susienky pomelieme (postruhame) a zalejeme ropustenym maslom. Premiesame a zmes dobre utlacime na dno plechu na pecenie. Odlozime do chladnicky, kym si pripravime tvarohovu zmes.
Tvaroh, mascarpone, cukor,solamyl,  citronovu koru dobre vymixujeme dohladka. Postupne pridame po jednom vajcia. Zakazdym dobre preslahame. Zmes vylejeme na susienkovy zaklad, zarovname a pecieme v rure pre teplote 175 stupnov C 15 minut a potom stiahneme teplotu na 120 stupnv C a pecieme este 30 minut. Poslednych 10 minut mozeme prikryt papierom a pecenie, aby sa velmi nepripiekol vrch. Nechame dobre vychladit.

Malinova vrstva:
Zelatinu namocime v 3-4 PL vody. 350 g malin nechame rozmrazit. Rozmixujeme ich  a potom ich prepasirujeme cez sitko, aby sme odstranili jadierka. Vyslahame slahackovu smotanu s praskovym cukrom dotuha. Zelatinu mierne zahrejeme a z prepasirovanych malin pridame 2 PL do rozpustenej zelatiny. Maliny nesmu byt studene ( maju byt izbovej teploty)  inak by sa mohla zhrckaviet zelatina. Ak by predsalen zacala zmes rychlo tuhnut, staci mierne zahriat a dobre premiesat. Takze rozmiesanu zelatinu s trochou malinovej zmesi primiesame do zbytku prepasirovanych malin. Pridame vanilkovy extrakt , pri. vanilkovy cukor. Jemne primiesame vyslahanu sahackovu smotanu. Nakoniec pridame 350 g nerozmrazenych malin, zamiesame a  natrieme na vychladeny kolac. Zarovname a odlozime do chladnicky stuhnut minimalne na 3 hodiny. Slahackovo-malinova vrstva  nie je prilis tuha, zelatina ju iba trochu spevnuje.  Po stuhnuti pokrajame na kocky a polejeme bielou rozpustenou cokoladou, ktoru rozpustime nad  parou a vymiesame so sladkou smotanou. Ozdobime cerstvou malinou a listkom maty.













Kurací šalát s olivami

$
0
0
Ponukam vam velmi jednoduchy salat s kuracim masom a olivami. Do desat minut hotovy salat, ktory kludne mozete podavat ako male predjedlo na nejakej rodinnej oslave.



Ingrediencie:
pre dve osoby
2 mensie kuracie prsia
2 PL majonezy
2 PL lahodkovej smotany
1 PL paradajkoveho pretlaku
10 ciernych oliv 
sol, korenie
na ozdobu cerstvy salat, cherry paradajky, bazalka

Postup:
Kuracie prsia rozrezeme napoly, mierne natrieme olejom, osolime, okorenime a na rozpalenej panvici sprudka opecieme . Odstavime ich bokom vychladnut.  Mozeme miesto opecenych prs pouzit aj varene  kurcacie prsia.  Vmiske zmiesame majonezu so smotanou a pridame paradajkovy pretlak. Mozeme dochutit pikantnou pastou  Cervene zlato ( pasta v cervenej tube - Arany piros). Vychladne maso pokrajame na velmi drobne kocky. K masu pridame  nadrobno pokrajane olivy ( 8 kusov, 2 nechame na ozdobu salatu). Pohar vylozime salatovymi listami a vrstvime maso zmiesane s olivami, smotanovu vrstvu, opat maso a koncime smotanovou vrstvou.Ozdobime paradajkami, olivou a bazalkou. Dobru chut!



Bryndzové pagáčiky

$
0
0





Bryndza je pre nas momentalne velmi vzacny artikel. Povodne som myslela, ze urobim bryndzove halusky, ale nakoniec som sa rozhodla oprasit tento starodavny recept na bryndzove pagaciky. S cestom sa dobre pracuje. Aj ked sa jedna o kysnute cesto, konzistenciou pred kysnutim skor pripomina trene cesto. Po upeceni ostavaju dlho makke. Daju sa zmrazit, ale u nas to nikdy nehrozi . Su vyborne, velmi doporucujem vyskusat ich......
Ingrediencie:
1 000 g polohrubej muky
200 ml mlieka
300 ml pochutkovej smotany ( u mna creme fraiche)
500 g bryndze
4 zltka
500 g masla
2 KL soli
2 KL cukru
1a1/4 sacku  suseneho  drozdia (alebo 1 kocka cerstveho)
1 vajce
semiacka na posyp 
morska sol  

Postup:
Z vlazneho mlieka, cukru a drozdia urobime kvasok. Jemne poprasime mukou, prikryjeme a nechame podkysnut. Muku preosejeme, pridame zmaknute maslo, zltka, kvasok, sol , bryndzu a nakoniec zapracujeme aj smotanu. Vypracujeme cesto, ktore je mierne lepive cesto. Prikryjeme ho a odlozime na teple miesto podkysnut asi 1 hodinu. Ked cesto nakysne, po castiach si ho na doske este prehnetieme. rozvalkame ho na hrubku 1,5 cm a formickou na pagace vykrajujeme pagaciky. Ukladame ich na plech vylozeny papierom na pecenie. Nechame 15-20 minut podkysnut, potrieme roslahanym vajcom a posypeme semiackami ( lanove, sezamove , prip. kmin, lupana mandla). Mozeme aj posypat hrubou morskou solou. Pecieme vo vyhriatej rure pri teplote 180 stupnov asi 15 minut dozlatista. Dobru chut!






Mango dezert

$
0
0


Ponukam vam jednu velmi rychlu zalezitost, ktoru mate za desat minut pripravenu. Okrem toho, ze   tento mango-bananovo jogurtovy dezert vyborne vyzera, urcite si na nom skvele pochutite. K tejto malej pochutke potrebujeme:

na 4 pohare
2 zrele manga
2 zrele banany
500 ml kvalitneho husteho jogurtu ( napr. Greek style jogurt)
200 g kakaovych susienok 

Postup: mango s bananmi rozmixujeme. Keksiky postruhame (pomelieme). Vrstvime do poharov keksikove omrvinky, jogurt, mangovo-bananovu kasu. Postup opakujeme. Mozeme ozdobit matovymi listkami. Dobru chut!





Torta Rocher

$
0
0


Tuto tortu som piekla sama sebe k narodeninam, Ani sa nepamatam, ci som vobec niekedy piekla pre seba tortu. Dostala som novy  krasny podnos na tortu, tak bola dokonala prilezitost vyskusat tuto dobrotku. Ano, je to velka  kaloricka bomba, ale ta chut.... jemne chrumkajuce lieskovce v spojenni s cokoladou,  - jedna basen. Bonbony  Ferrero Rocher a krasna  leskla poleva dodavaju torte elegantny vzhlad.  Torta  je velmi sladka, takze staci z nej iba jeden kusok. Je dobre ju pripravit den vopred, aby sa chute dobre prepojili. Korpus nasiakne kremom a lepsie sa potom kraja.   

Ingrediencie:
korpus 22-24 cm
6 bielkov
300 g jemneho krystaloveho cukru
1 PL solamylu ( u mna corn flour)
30 g  nahrubo nastruhanej cokolady
150g mletych lieskovcovych orieskov
stipka soli

Plnka:
400 g Nutelly
500 g mascarpone
100 g mliecnej cokolady
50 g posekanych lieskovcovych orieskov

Poleva:
100 g mliecnej cokolady
70 ml slahackovej smotany
1 KL Golden syrupu ( mozno vynechat, sirup vsak dodava ganache lesk)

okrem toho:
bonbony Ferrero Rocher
4-5 kusov pomrvenych kornutkov na zmrzlinu ( prip. oplatky)

Postup:
Najprv si pripravime lieskovcove orechy. Ak mame v supke ( ja som mala uz olupane) zapneme ruru na 180 stupnov  a potom vlozime lieskovce na plechu do rury asi na 10 minut. Davame pozor lebo maju tendenciu rychlo horiet. Vyberieme z rury a pomocou suchania v utierke odstranime supku. Lieskovce poprazime na suchej panvici a nechame ich ochladit. Pomelieme. Pripravime si  plechy vylozene  s papierom na pecenie. Potrebujeme tri rovnake tortove formy, ale mozeme si obkreslit na  papier dno tortovej formy a to trikrat. Budeme piect tri korpusy naraz. Bielka vyslahame so stipkou soli. Postupne po lyziciach pridavame cukor neprestavajuc slahat bielka. Pridame preosiaty Solamyl a opat dobre zaslahame. Nakoniec uz iba rucne opatrne vmiesame pomlete lieskove oriesky s nastruhanou cokoladou. Sneh rozdelime na tri casti, urovname a naraz pecieme v rure pri teplote 150 stupnov C asi 75 minut. Snehove korpusy nenarastu, su jemne zruzovene. Nechame ich dobre vychladnut. Davame ich dole z papiera az po uplnom vychladnuti. Koprusy sa dobre oddeluju od papiera.





Plnka:
Cokoladu rozpustime nad parou a nechame ochladit. Nutellu a mascarpone vymiesame. Pridame ochladenu cokoladu  opat dobre preslahame, kym dostaneme pekny kompaktny krem. Nakoniec vmiesame  nadrobno posekane lieskovcove oriesky. Ak je krem riedky, dame ho do chladnicky mierne stuhnut. Moj bol tak akurat, pouzila som kvalitne mascarpone.


Skladanie torty:
Korpus prelozime na tanier ( misu) na ktorom budeme tortu podavat. Je dobre , ak pod spodny korpus si zasunieme z kazdej strany kancelarsky papier, ktory po dokonceni torty vytiahneme a tanier ( podnos) ostane cisty. Na korpus natrieme krem a prilozime dalsi korpus. Opat krem a korpus. Kremom natrieme aj boky a vrch torty. Nechame zachladit v chladnicke.
Nad parou rozpustime cokoladu so slahackovou smotanou. Miesame a ked je cokolada rozpustena, pridame Golden sirup a dobre premiesame. po miernom ochladeni natrieme na tortu. Boky ozdobime pomrvenymi oplatkami a vrch bonbonmi Ferrero Rocher.



                                         tieto kornutky a Golden sirup som pouzila



Odlozime do chaldnicky stuhnut. Najlepsie na celu noc. Tortu krajame tenkym nozom. Dobru chut!




Cibuľkové pesto

$
0
0


Zelene farbivo, ktore  obsahuju rastliny - chlorofyl - ma zazracne ucinky na nas organizmus. Sprostredkuje pre nas organizmus energiu z rastlin,  ktore jeme a aj kyslik, ktory vdaka nim dychame, cize da sa povedat, ze chlorofyl je velmi dolezity pre nasu existenciu.  Ma uzasne ucinky na nas organizmus a okrem ineho su zname aj jeho protirakovinove ucinky. Takze rozhodne v nasom jedalom listku by nemali chybat  zelene rastliny (brokolica, zelene listu zeleru , petrzlenu, mata, zelena fazulka, jarna cibulka, por, zelene salaty, limetka...)   Velmi som sa potesila, ked som zbadala tento "zeleny" recept  u Misky. Na prvy pohlad ma zaujal a uz len trebalo  najst priestor na jeho vyskusanie. Urcite to podavajte s varenym vajickom, ktore vyborne vyvazuje chut cibulkoveho pesta. Ja som este niektore posypala  na suchej panvici oprazenymi piniovymi orieskami. Urobila som male bagetky, take jednohubky. No dobre no, tak dvojhubky :)......Vyskusajte aj vy, vela k tomu netreba :)
Ingrediencie:
za hrst zelenej vnatky z jarnej cibulky ( ja som pridala asi aj tri biele hlavky)
4 PL olivoveho oleja
2 PL mletych mandli
1/2 limetky ( stavu )
asi 100 g struhaneho syra  ( pridavajte podla potreby)
cerstvo mlete cierne  korenie, prip. aj sol

okrem toho doporucujem: natvrdo varene vajicka
                                        oprazene pinove semiacka  ( mozno )


Postup:
Zelene vnatky z jarnej cibulky umyjeme a v mixeri vymixujeme so 4 PL olivoveho oleja. Pridame pomlete mandle, stavu z limetky a opat vymixujeme. Prelozime do misky a pridame postruhany syr ( pridavame postupne, podla potreby)  , ochutime ciernym mletym korenim. Vymiesame. Ochutname a v pripade potreby este mozeme dochutit stipkou soli. So solou opatrne, ak je syr dostatocne slany, vynechame solenie.Je dobre dat hotove pesto aspon na hodinku do chladnicky, nech sa chute dobre prepoja. Podavame s varenym vajcom natrete na chlebe alebo bagete.




Dobru chut !

Karamelový zákusok na oplátke

$
0
0



Tento zakusok peciem uz takmer tridsat rokov. Vacsinou ho pripravujem na Vianoce. Je oblubenym zakuskom mojej starsej dcerky a kedze na Vianoce sa snazim  kazdemu upeciet ten jeho NAJ, tak u nas tradicne tento nesmie chybat.  Mala som uz uvarene Salko a potrebovala  som ho minut. Volba padla na tento zakusok. Rozhodla som sa pridat pridat recept  na blog, nech je stale po ruke. Ano, moj blog plni íba funkciu elektronickej kucharky hlavne pre mna a pre moju rodinu. Je aj akymsi pamatnickom  na moje cestovatelske a kulinarske zazitky. Ja nie som ziaden gastronom , takze u mna nenajdete ziadne hlbkove uvahy a recenzie  z kucharskeho umenia, ani ziadnych oblasti spojenych s gastronomiou. Necitim sa byt povolana a fundovana hrat sa na mudrca. Ja som len obycajny amater, ktory rad vari a pecie. Ak sa mi  nieco zapaci a som spokojna s receptom ulozim si ho  na blogu.  Kedze je blog  verejny, tak tie recepty su  tu aj pre vas, priatelia.


Ingrediencie:
rozpis je na plech 30x40 cm

7 bielkov
5 zltkov
250 g krystaloveho cukru
200 g mletych orechov
4 PL struhanky  ( kopcovite)
1/2 prasku do peciva
stipka soli
3 ks tortovych oplatkov

Krem:
1 plechovka uvareneho Salka ( kondenzovane mlieko zahustene, sladene)
250 g masla

okrem toho:
za hrst posekanych na suchej panvici oprazenych orechov
30-50 g cokolady ( postruhanej)

Potup:
Salko uvarime v plechovke. Varime ho minimalne 2.5 hodiny az 3 hodiny. Plechovka musi byt ponorena cela  vo vode a pocas varenia plechovku otacame. Ak voda vyvrie, vzdy doplnime mnozstvo vody tak, aby bola cela plechovka ponorena vo vode. Je dobre, ak si Salko uvarime den vopred, aby dobre vychladlo. Ak chceme setrit energiu, mozeme si uvarit aj dve plechovky naraz. Uvarene Salko v plechovke ( neotvorenej) vydrzi aj tri mesiace. V ziadnom pripade neotvarame nevychladene Salko, mozeme sa popalit ( horuce velmi prska).

Najprv si pripravime plech, ktory volozime tortovymi oplatkami. Je dobre, ak si rohy oblatky jemne prstami olameme do okruhla, aby nam oplatky pekne sadli na plech. Pripraveny plech odlozime bokom. Na suchej panvici oprazime posekane orechy. Urcite tento krok nevynechajte, oprazene orechy dodaju zakusku vybornu chut. Odlozime bokom, kym vychladnu.


Bielka naslahame so stipkou soli. Ked uz bielka zbeleju, zacneme pridavat v malych mnozstvach cukor. Stale slahame. Ked uz mame cukor rozpusteny, pridame zltka a jemne zaslahame. Nakoniec pridame mlete orechy zmiesane so struhankou  a praskom do peciva. Uz iba jemne rucne premiesame. Vylejeme na plech vylozeny tortovymi oplatkami a zarovneme. Pecieme vo vyhriatej rure pri teplote 180 stupnov C cca 20-25 minut. Zbytocne korpus nevysusujeme - kontrola spajlou.

Maslo naslahame a po lyziciach pridavame uvarene, skaramelizovane Salko. Slahame, kym dostaneme kompaktny krem . Krem natrieme ma dobre vychladeny korpus a zarovname. Posypeme oprazenymi orechami a postruhame cokoladu. Dame do chadnicky, lepsie sa kraja, ak je krem stuhnuty












Reďkovková nátierka

$
0
0

Redkovkova natierka je velmi jednoducha a nam chutila znamenite. Nebudem pisat ziadny dlhosiahly predslov iba vam ju vrele doporucim vyskusat.


Ingrediencie:
250 g tvarohu (hrudkovity)
2-3 cm cerstveho chrenu ( nastruhat)
1 strucik cesnaku ( prelisovany)
2 zvazky cervenej redkovky (par kuskov dame bokom na zdobenie)
par stebiel zelenej vnate z jarnej cibulky
2-3 PL  kyslej smotany ( prip, jogurtu)
sol, biele mlete korenie

Postup:
Redkovku umyjeme a postruhame na struhadle na jablka. Nechame chvilu postat a potom jemne vytlacime stavu z redkovky. Tvaroh v miske jemne rozpucime vidlickou. Pridame postruhane redkovky, nadrobno pokrajanu cibulkovu vnat, nastruhany chren, prelisovany cesnak a kyslu smotanu ( jogurt).Dobre vymiesame. Podla potreby ochutime solou a bielym mletym korenim. Podavame s opecenymi bagetami.



Mandarínková roláda

$
0
0






Jednoducha a chutna  rolada. Do pozornosti davam korpus, ktory si mozete plnit akoukolvek plnkou. Cesto sa nelame, da sa peknne zrolovat a samotna piskota nie je sucha, dusiva. No a ten krem, je uplne fantasticky. Tvarohovy krem je dochuteny vajecnym likerom a zjemneny pridanou slahackou. Ovocie mozete pouzit podla chuti, ale mne sa paci prave tato farebna kombinacia s mandarinkami. Okrem toho, ze
 dobre vyzera, rolada chuti vyborne.



Ingrediencie:
rozpis na plech 30x40 cm

5 vajec
120 g krystaloveho cukru
stipka soli
3 PL vody
5 PL polohrubej muky
2 PL kakaa ( preosiateho)

Krem:
200 g  tvarohu ( ak pouzijete hrudkovy, treba ho rozmixovat)
4-6 PL vajecneho konaku
1-2 PL praskoveho cukru
250 ml slahackovej smotany
1 1/2 malej  konzervy  mandarinok


okrem toho:
80 g cokolady na polevu
4 PL  slahackovej smotany


Postup:
Zltka s cukrom naslahame do peny. Pridame vodu a preslahame. Pridame preosiatu muku zmiesanu s kakaom a premiesame. Nakoniec pridame tuhy vyslahany sneh z bielkov, ktore sme vyslahali so stipkou soli. Jemne, kruzivym pohybmi vmiesame do zltkovej masy. Vylejeme na plech vylozeny papierom na pecenie a dame piect do vyhriatej rury pri teplote 180 stupnov C na 12- 15 minut. Zbytocne nevysujeme roladu, aby sa pri stacani nelamala. Vyberieme, nechame postat 2-3 minuty a pomocou utierky ( aj s papierom) piskotu zrolujeme do rolady a nechame uplne vychladnut.

Krem:
Tvaroh rozmixujem s cukrom. Pridame vajecny konak a preslahame. Slahackovu smotanu vyslahame a opatrne vmiesme do tvarohu. Z vyslahanej slahackovej smotany si mozeme odlozit bokom 3 PL na ozdobu. Roladu rozvinieme, odstranime papier. Natrieme tvarohovo-slahackovou plnkou, ulozime odkvapkane mandarinky a opatrne zvinieme.  Odlozime do chladnicky.
Nad parou rozpustime cokoladu so smotanou. Dobre vymiesame. Nechame mierne ochladit.  Roladu vyberieme z chladnicky a natrieme mierne ochladenu, ale este vzdy tekutu cokoladu. Cokolada ma taku konzistenciu ako riedsi krem, cize roladu potierame a nepolievame ako pri klasickej cokoladovej poleve. Zdobime podla vlastnej fantazie.









Banánový chlieb - Banana bread

$
0
0




Ak mate doma velmi prezrete banany, upecte si tento  kolacik. Je to jednoduchy mucnik, ktoreho jednoduchost pripravy a nenarocne suroviny  vas urcite oslovia. Ani mixer nemusite zapinat a mate raz-dva upecene. Krasna chut za bananmi a  nasekane oriesky, ktore vam jemne chrupkaju pod zubami, su skvelou kombinaciou, ktoru si zamilujete. S poharom mlieka, so salkou caju,  mozete podavat na ranajky  alebo na olovrant. Tak pozrime sa ako nato.

Ingrediencie:

rozmer formy: 30x11x6cm

4 prezrete banany
3/4  salky hnedeho cukru
1 1/2 salky polohrubej muky
1 KL soda bicarbony
1 velke vajco
50 g rozpusteneho masla
100 g posekanych orechov  ( podla vlastneho vyberu, moze byt aj mix)

Postup:
Banany osupeme a dame ich do misy. Popucime vidlickou. Pridame vajicko a dobre premiesame. Pridame preosiatu muku zmiesanu so sodabicarbonou. Dobre premiesame, aby sme nemali v ceste hrcky. Potom pridame rozpustene, vychladene maslo a nakoniec nadrobno posekany orechy. Zakazdym dore premiesame. Vylejeme do pozdlznej formy vylozenej papierom na pecenie a pecieme pri teplote 175 stupnov C asi 55-60 minut. Kontrola spajlou. Mucnik nechame dobre vychladnut a mozeme jemne poprasit praskovym cukrom.





Jahodová torta - nepečená

$
0
0






Ponukam vam jeden tip na horuce letne dni. Komu by sa chcelo v horucavach stat pri rozpalenej rure. Milujem tieto nepecene dobrotky. Jednou  z toho obrovskeho mnozstva nepecenych dobrot je aj tato tvarohovo-jahodova torta. Jej priprava neda vela prace a vysledok je famozny ( podla mna ).Okrem toho, ze torta posobi sviezo a zaroven aj elegantne, je velmi chutna. Jemne kyselkava a nepresladena.  Trochu trusivy podklad, ale inak nemam vyhrad proti tejto jahodovej dobrote. 

Ingrediencie:
rozpis je na tortovu formu s priemerom 20cm s odopinatelnym bokom

keksikovy zaklad:
120 g maslovych susienok
40 g masla ( roztopeneho)

Tvarohovo-jogurtova vrstva:
250 g makkeho tvarohu ( dobre rozmixovat)
250 g bieleho jogurtu ( greek style)
z jedneho vanilkoveho struku  semiacka ( resp. vanilkovy extrakt 1 KL, vanilkova pasta)
60 g  praskoveho cukru
10 g praskovej zelatiny
40 ml vody

Jahodova vrstva:

400 g jahod ( mozu byt aj mrazene)
150 g bieleho jogurtu ( greek style)
5-6 PL praskoveho cukru ( zarovnanych)
1 PL citronovej stavy
16 g praskovej zelatiny
60 ml vody

Vsetky suroviny musia mat izbovu teplotu.


Postup:

Najprv si pripravime  zaklad. Maslo roztopime a odlozime bokom ochladit. Keksiky pomelieme ( postruhame). Pridame  ochladene maslo a dobre premiesame. Vzniknutu zmes natlacime do tortovej formy, vylozenej papierom na pecenie ( iba spodok) a dobre utlacime lyzicou alebo poharom s rovnym dnom.  Odlozime do chladnicky aspon na 30 minut zachladit. Zelatinu zalejeme studenou vodu a nechame ju napucat asi 10 minut, potom ju zahrejeme, kym sa rozpusti a je tekuta. Nevarime! Odlozime bokom mierne ochladit. Tvaroh rozmixujeme najemno. Jogurt  rozmiesame  s cukrom, pridame vanilkove semiacka, prip. extrakt a zamiesame. Pridame k tvarohu a dobre vsetko spolu premiesame, kym sa obe hmoty zjednotia. Predtym, nez pridame zelatinu do tvarohu, 2 PL z jogurtovo-tvarohovej zmesi odoberieme, rozmiesame v rozpustenej zelatine a potom dobre zamiesame do zbytku jogurtovo-tvarohovej zmesi. Vylejeme na keksikovy zaklad, zarovname  a odlozime spat do chladnicky stuhnut. Mozme si pomoct vlozit do mraznicky na cca 15 minut.

Umyte jahody ocistime a rozmixujeme ich na pure. Mozme precedit cez sitko, ale nie je to nutne. Pridame citronovu stavu a praskovy  cukor. Zelatinu zalejeme vodou a nechame ju napucat cca 10 minut, potom zahrievame. kym sa nerozpusti. Do jahodoveho pyre zamiesame jogurt. Z tejto jahodovo-jogurtovej zmesi odoberieme 2 PL a rozmiesame v ochladenej  zelatine. Potom to zamiesame do zbytku jahodovo-jogurtovej zmesi. Jahodovu zmes nalejeme na stuhnutu jogurtovu zmes. Zmes je velmi riedka, ale posobenim zelatiny pekne stuhne. Zarovname a odlozime do chladnicky stuhnut.  Najlepsie na celu noc. Zdobime podla lubovole.







 

                                               Dobru chut!

Avokádovo-jahodový šalát

$
0
0



Som presvedcena, ze tato nadherna paleta farieb zaujme aj vas  rovnako  ako zaujala mna.  Uz davno som takyto  vyborny salat nejedla. Oproti povodnemu receptu som urobila zopar drobnych zmien. Miesto baby spenatu salatu som pouzila rukolu a v zalievke namiesto jablcneho octu som pouzila citronovu stavu. Plesnivy syr som som nahradila syrom Feta. Na salat som pouzila sladko-kyselkavu zalievku ozvlastnenu nemletym makom. Zmes nadhernych chuti je  zavrsena na suchej panvici  oprazenymi mandlovymi platkami. Absolutna dokonalost......




Ingrediencie:
pre dve osoby
70 g rukoly ( prip. baby spenatu)
200 g jahod
1-2 avokada
200 g syra Feta ( prip. s modorou  plesnou)
2 -3 PL  mandlovych lupienkov


Na zalievku:
60 ml olivoveho oleja
stava z jedneho citrona
2 PL medu ( prip. Golden syrup)
1 PL nemleteho maku

Postup:
Na suchej panvici oprazime mandlove lupienky. Odlozime bokom ochladit. Rukolu oplachneme, osusime. Ulozime ju na velky tanier. Potom ulozime ocistene na stvrtiny  pokrajane jahody.Ocistene, pokrajane avokado. pridame pomrvenu Fetu a trochu polejeme zalievkou. Nakoniec posypeme mandlovymi lupienkami. Salat nemiesame. Zalievku si pridavame podla potreby.

Jahodový tart s bielou čokoládou a jahodovou glazúrou

$
0
0









Viem, ze  je uz po jahodovej sezone, ale kedze my si momentalne ovocie iba kupujeme, tak mame sezonu na jahody po cely rok. Rozhodne sa k tomuto receptu este vratim a budem ho opakovat. Je to naozaj dobrotka. Silno kakaove cesto s jemnou panna cottou z bielej cokolady a cerstve jahody. To vsetko ukoncene vybornou jahodovou glazurou. Cesto po vybrati z chladnicky je trochu tvrdsie, ale po niekolkych minutach prijemne zmakne a je tak akurat. Uzasna plnka a cerstve jahody je skvela kombinacia, na ktorej si urcite pochutite.  Ak nepocitam dobu tuhnutia, tak mucnik je raz-dva hotovy.  Pozyvam vas  aspon vizualne pochutnat si na tejto skvelej dobrotke ............

Ingrediencie:
rozpis na kolacovu formu s priemerom 25 cm

cesto:
160 g polohrubej muky
30 g kakaa
60 g praskoveho cukru
stipka soli
100 g zimneho masla
1 PL kyslej smotany
1 zltko

panna cotta z bielej cokolady:

300 ml slahackovej smotany
100 ml mlieka
30 g praskoveho cukru
170 g bielej cokolady
1 KL vanilkoveho extraktu ( vanilkovej pasty, alebo zrniecka z jedneho vanilkoveho struku)
4 platky zelatiny
na vrch 400 g cerstvych jahod

jahodova glazura:

250 g jahod
1 PL citronovej stavy
2 PL krystaloveho cukru
2 platky zelatiny

Postup:
Vsetky suroviny na cesto spracujeme, zabalime do folie a odlozime do chladnicky schladit aspon na 30 minut. Formu vymazeme maslom a  vysypeme  mukou. Cesto rozvalkame a vylozime nim formu. Rukami rovnomerne utlacime, tak aby bolo aj na bokoch formy. Popichame vidlickou a opat dame do chladnicky stuhnut aspon na tridsat minut. Potom prikryjeme papierom na pecenie a posypeme keramickymi gulkami na pecenie ( aby sa neoduvalo a ak nemame gulicky, tak posluzi aj fazula, hrach..). Pecieme vo vyhriatej rure na teplote 190 minut 15 minut. Odstranime papier  a cesto dopecieme este 10 minut. Vyberieme z rury  a cesto nechame dobre vychladit.

Pripravime bielu panna cottu. Platky zelatiny namocime do studenej vody, kym napuci. Asi 10 minut. Smotanu zmiesame s mliekom, cukrom a nalameme cokoladu. Zahrejeme za staleho miesania, kym sa cokolada neroztopi. Nevarime. Pridame vanilkovy extrakt a vyzmykanu zelatinu. Dobre vymiesame. Nechame ochladit. Mierne tuhnucu zmes vylejeme na upecene a vychladene cesto. Dame do chladnicky zatuhnut.

Pripravime jahodovu glazuru.
Zelatinove platky namocime do studenej vody. Jahody ocistime a  pokrajame na mensie kusky. Zasypeme cukrom, pridame citronovu stavu.. Na miernom ohni ich povarime. Ked su zmaknute, prepasirujeme na hustom sitku, aby sme odstranili jadierka. Do teplej, prepasirovanej jahodovej zmesi zamiesame vyzmykane zelatinove platky. Dobre rozmiesame, aby sa rozpustili. Touto ochladenou, mierne tuhnucou glazurou polejem opatrne jahody a opat odlozime do chladnicky, kym cely mucnik pekne zatuhne. Prajem vam dobru chut !









Levanduľová pena - Lavender mousse

$
0
0



Po levandulovej zmrzline vam prinasam tip na jeden maly levandulovy dezert. Konzistenciou je to skor nieco na sposob  panna cotty ako pena. Pri priprave tohoto dezertu som pouzila  mascarpone. Panna cotta sa pripravuje zo smotany a mlieka. Jemna chut po levanduli a nadherna jemna fialkova farba radi tento dezert do kategorie netradicnych. V skutocnosti ma dezert nadhernu jemne fialovu farbu, ale akosi sa mi ju nepodarilo na fotografiach zachytit. Postup je nenanarocny. Doporucujem ho pre tych, kotri maju radi netradicne chute a su nakloneni k ich poznavaniu.



 Ingrediencie:
125 ml slahackovej smotany
2 PL krystaloveho cukru
2 PL cerstvych levandulovych kvetov ( alebo 1 PL susenych)
250 g mascarpone
5 g zelatiny v prasku
trochu fialovej potravinarskej farby (Wilton - Violeta)

na ozdobu:
100 ml slahackovej smotany ( vyslahat)
1 PL praskoveho cukru - zarovnana ( mozno vynechat)
par lupienkov levandule

Postup:
Slahackovu smotanu, cukor a levandulu nechame zovriet, stisime teplotu a na miernom ohni povarime 2 minuty. Odstavime a prikryte nechame vychladnut. Scedime cez sitko.  Zelatinu pokropime 1-2 PL vody a nechame napucat asi 10 minut. Potom ju na miernom ohni zahrejeme, kym je tekuta. Nevarime!Odstavime z ohna. Mascarpone vymiesame a za staleho slahania pridame polovicu levandulovej smotany. Druhu polovicu levandulovej smotany  pridame k rozpustenej zelatine, dobre premiesame, nechame mierne ochladit. Nalejeme  do mascarpone a spolu dobre preslahame, kym sa zmes spoji. Nakoniec pridame potravinarske farbivo. Naplnime do poharov a odlozime do chladu stuhnut . Podavame s kopcekom slahacky.



Orechovo-malinová torta s penou

$
0
0

 Na tuto tortu som nasla inspiraciu  u Ivanky. Ona sice piekla  kolacik s ribezlami, ale mna velmi oslovila ta bohata orechova plnka ( orechy milujem v kazdej podobe). Nemala som ribezle, tak som skusila s malinami. Kombinacia malin a orechov bola vporiadku, ale ja som urobila chybu, ze som pouzila mrazene maliny. Chyba. V ziadnom pripade nepouzivajte mrazene ovocie. A uz vobec nie maliny a podobne drobne ovocie.  Maliny pustili prilis vela stavy a cesto bolo vlhke od stavy. Kazdopadne je najlepsie pouzit cerstve ovocie. Recept s drobnymi upravami najdete pod fotografiami. Inak torta bola velmi dobra. Bohata orechova plnka a sneh s malinami bola vyborna kombinacia.


Ingrediencie:
rozpis do tortovej formy s priemerom 24 cm

Cesto:
100 g masla
stipka soli
170 g polohrubej muky
1-2 PL smotany ( mlieka )
2 zltka

Orechova vrstva:
300 g mletych orechov
100 g praskoveho cukru ( mnozstvo si mozete regulovat)
50 ml mlieka

Malinova vrstva:
4 bielka
stipka soli
200 g krystaloveho cukru
450 g cerstveho drobneho ovocia ( ribezle, maliny a pod.)

Postup:
Vsetky suroviny na cesto spracujeme. Pracujeme  rychlo, zbytocne dlho nemiesime, aby sme nemali cesto tvrde.Zabalime do folie a odlozime do chladnicky na 30 minut zachladit.  Tortovu formu vylozime spodok a boky papierom na pecenie. Mala pomocka :  prstom namocenym do oleja mozeme jemne urobit bodku na forme a papier sa nam prilepi, nebude sa pohybovat. Mlieko zahrejeme a orechy zmiesane s cukrom sparime. Cesto rozvalkame na velkost formy ( ak je trochu  cesta aj na bokoch nevadi) a vylozime nim formu. Na formu natrieme orechovu plnku a dame piect do vyhriatej rury.  Pecieme pri teplote 180 stupnov C cca 15-20 minut.
Bielka vyslahame so stipkou soli. Po lyziciach zaslahavame cukor. Je dolezite tento pokyn dodrzat, aby sme z bielkov vyslahali krasne tuhu penu. Nakoniec zamiesame ovocie. Ja som rozdelila penu na dve casti ( chcela som mat rovny vrch, ale nie je to nutne robit). Nanesieme na predpeceny  korpus. Teplotu v rure znizime na 160 stupnov C  a dame tortu zapiect este na 15 minut dozlatista. Vypneme ruru a este nechame postat tortu  v rure este asi 10 minut.
Vrch mozeme lubovolne dozdobit.










Viewing all 285 articles
Browse latest View live